Coming out je proces akceptácie svojej sexuality či identity a jej oznámenia druhým ľuďom. Tento proces je z hľadiska času veľmi individuálny, môže trvať krátko, ale u niekoho môže prebiehať aj niekoľko rokov. Rovnako je veľmi individuálne, ako coming out prebehne z hľadiska prijatia – či už sebou samým/samou alebo zo strany blízkych, kamarátov, spolužiakov, známych či širšej rodiny.Zámerom tohto sprievodcu je ponúknuť ti niekoľko dobrých rád a tipov, ako tento proces zvládnuť tak, aby to pre teba trvalo čo najkratšie a prijatie prebiehalo čo najhladšie. Žijeme však v spoločnosti, ktorá nie je nastavená na pozitívne prijímanie ľudí inej sexuálnej orientácie či rodovej identity, a teda práve tento fakt následne sťažuje najdôležitejší coming out – v rodine.
Chceme byť k tebe úprimní: coming out nie je v podmienkach našej krajiny ľahký proces. Sme presvedčení, že väčšina rodičov svoje deti ľúbi a praje si, aby ich deti mali šťastný a spokojný život. Ak je ich dieťa inej sexuálnej orientácie alebo trans, často sa za ich negatívnymi reakciami na coming out skrývajú skôr strach a obavy o osud dieťaťa než nejaká nenávisť k LGBT ľuďom. Existuje totiž veľmi málo podporných sprievodcov, objektívnych informácií či poradenských centier, ktoré by pomohli s coming outom nielen samotným ľuďom, ktorých sa to týka, ale aj ich rodičom a blízkym. Preto v tomto sprievodcovi nájdeš rady a tipy, AKO ZVLÁDNUŤ SVOJ COMING OUT, a zároveň informácie, ktoré by mohli POMÔCŤ TVOJIM RODIČOM akceptovať ťa ako geja, lesbu či transčloveka.
Neexistuje jeden recept na správny a ľahký coming out. Nie je to preto, že by sme ti ho nechceli dať, skôr ide o to, že tak ako si jedinečná osobnosť ty sám/sama, tak je veľmi individuálny a jedinečný aj tvoj coming out. Niektorí sa pri ňom môžete cítiť v pohode, iní môžete pociťovať úzkosť, obavy, strach či pocit, že ste na to sami.
Aj preto je veľmi dôležité ABY PRI TEBE NIEKTO STÁL a pomohol ti tento proces zvládnuť. Môže to byť kamarát/ka, spriaznená duša, brat či sestra, niekto, komu maximálne dôveruješ. Dôležité je, aby si na to nebol sám/sama. Ak si práve v procese coming outu a takého človeka nemáš, neboj sa kontaktovať našu inPoradňu a zabezpečiť si tak, že ťa týmto procesom prevedie niekto, kto coming out sám zažil a má dostatok skúseností pomôcť ostatným. Hlavne v tom neostaň sám/a.
Je to tvoj coming out a ty sám/sama sa rozhoduješ, kedy a komu to povieš ako prvému. Nie je tvojou povinnosťou to povedať všetkým naraz. Na začiatku sa zver niekomu, komu dôveruješ, či už je to mama, sestra či obľúbená teta ako opora, pretože podpora od tohto človeka ti môže veľmi uľahčiť zvládanie ďalších vypätých chvíľ. Veľa sa spolu o tom rozprávajte, dajte si čas a hľadajte spolu spôsob, ako to povedať ďalším členom rodiny.
Po coming oute sa veľa vecí môže zmeniť, preto je dôležité si ho dobre načasovať a zvoliť také miesto, kde vás pri rozhovore nebude nikto počúvať a vyrušovať.
V súčasnosti, kedy väčšina našej komunikácie prebieha na sociálnych sieťach, mnohí ľudia volia aj túto možnosť, ako o sebe povedať, že sa mu/jej páčia muži/ženy. Nie že by sme boli staromilskí, ale skôr ti odporúčame túto dôležitú vec v tvojom živote povedať OSOBNE, prípadne formou listu. Rukou písaného. Esemesky, messengery a iné podobné formy sú fajn, ale v tomto prípade sú neosobné a môžu zapríčiniť veľa nedorozumení. Ak nie si zvyknutý/á sa s tvojimi rodičmi rozprávať veľmi osobne, práve list môže na tento účel dobre poslúžiť. Buď v ňom úprimný/á a vyjadri svoje obavy z coming outu. Ubezpeč svojich rodičov, že na tvojom vzťahu k nim sa nič nemení a že veríš, že spoločne prekonáte rôzne prekážky.
Jeden náš kamarát, volajme ho Oliver, sa vyoutoval tak, že napísal list mame. Jednoducho to nedokázal povedať osobne, bál sa reakcií, kriku a plaču. Zdôveril sa nám, že forma listu bola pre neho dôležitá aj preto, lebo vedel, že dá mame čas spracovať svoje emócie. Tá to potom povedala otcovi, takže keď Oliver išiel najbližšie domov k rodičom, už to vedeli a mohli sa odpichnúť od toho, čo bolo v liste. Neskôr podotkol, že list možno nebol najvhodnejšou formou, ale že oveľa dôležitejšie pre neho bolo to vypovedať: „Viete, možno by som to urobil inak, keby som mal tú možnosť. Ale konečne to zo mňa opadlo, konečne som mohol začať dýchať, už to bolo vonku a neťažilo ma to ako nejaké hnusné tajomstvo. Lebo ono to nie je ani hnusné, ani tajomstvo, hnusné je, že žijeme v spoločnosti, ktorá z toho tajomstvo robí. Nikdy som to neoľutoval, aj keď som si samozrejme zažil mnohé debaty s rodičmi, aj ticho tam bolo, aj vresky, ale to, že som si to už neniesol v sebe ako takú ťažobu, ten pocit bol najviac. Všetko ostatné sa dá postupne zvládnuť.“
Dôležité: Nepodceňuj svojich rodičov a ich city, možno to už sami o tebe vedia, ale báli sa opýtať, lebo ťa nechceli dostať do trápnej či nepríjemnej situácie.
Niektorí rodičia alebo blízki môžu reagovať na tvoj coming out prekvapivo veľmi dobre; rozprávali sme sa napríklad s ľuďmi, ktorí nám povedali, že v čase, keď sa zverili svojim rodičom a rodine, tí to už vedeli a boli skôr naštvaní na to, že im to dotyčná osoba nepovedala skôr. To sú tie lepšie prípady. Iní rodičia môžu reagovať odmietavo, nechcú o tom pripustiť ďalšiu debatu, sú v šoku. Neber to ako niečo, čo bude trvať večne. Tak ako si ty prechádzaš coming outom, od momentu, ako to povieš svojim rodičom, si aj oni budú prechádzať istou formou coming outu. Potrebujú čas, aby túto informáciu spracovali, vyrovnali sa so strachom o teba a o to, ako bude vyzerať tvoj život, či budeš šťastný/á, mať rodinu a deti, prípadne, či ti niekto neublíži za to, že si LGBT. To, že na začiatku reagujú odmietavo a nepríjemne, neznamená, že to tak musí aj ostať. Je dôležité im dať čas a potom sa k tomu vrátiť a trpezlivo vysvetľovať. Určite pomôže aj pripraviť sa na vyvracanie rôznych mýtov, klamstiev a poloprávd, ktoré sa o LGBT ľuďoch šíria, a to naštudovaním si rôznych materiálov a stránok, ktoré sa venujú právam LGBT ľudí. Možno to budú tvoji rodičia, ktorí za tebou prídu po prvotnej fáze šoku a budú sa chcieť rozprávať. Nakoniec – a nie je to ojedinelé ani v našich pomeroch – ťa rodičia radi podporia, zoznámia s tvojím partnerom/partnerkou, akceptujú ho/ju ako súčasť rodiny.
Pre ľudí vo svojej rodine možno budeš prvý/á, kto sa im vyoutoval, a tak zákonite prídu otázky: budú sa ťa pýtať, či to vieš o sebe isto, či to nie je len nejaká fáza, ako si to sebe zistil/a a podobne. Tieto otázky ťa budú otravovať, nebudú ti príjemné. Nie za každou takouto otázkou sa však skrýva zlý úmysel, väčšinou môže ísť o zvedavosť alebo vyjadrenie záujmu. Skús byť trpezlivý/á, odpovedať a vysvetľovať. Pokojne pomenuj, čo ti vadí a čo je ti nepríjemné a prečo, ale každá otvorená – aj keď na začiatku zvedavá a nepríjemná – komunikácia s blízkymi môže posunúť váš vzťah k lepšiemu a smerovať k pozitívnemu nazeraniu na LGBT ľudí všeobecne.
V tvojom okolí sa môžu vyskytovať ľudia, ktorí napriek mnohým vysvetleniam a opakovanej snahe ich presvedčiť, že si sa ako lesba/gej narodil a nezmeníš sa, lebo ani nemôžeš, budú tento fakt stále spochybňovať. Je pochopiteľné, že to bolí. Nenechaj sa však takými reakciami odradiť, tie reakcie vypovedajú niečo o tých ľuďoch, nie o tebe. Mysli na to, že vždy sú tu ľudia, ktorým na tebe záleží a majú ťa radi takého aký si/aká si. Láska je vždy viac než akýkoľvek hejt.
Je tvojou vecou, komu to povieš a nie je vôbec tvojou povinnosťou to všade o sebe dávať vedieť. Ak však nadväzuješ nové priateľstvá či pracovnú spoluprácu, je dobré to v pravej chvíli a pritom v skratke o sebe povedať hneď – aby si nemusel/a hrať divné hry, že si single a ostaneš single (napriek tomu, že nie si), alebo keď sa ťa bude snažiť zbaliť osoba opačného pohlavia. Zabrániš tak nedorozumeniam a nepríjemným situáciám – hlavne pre teba.
Možno si po prečítaní týchto rád vravíš, že to na papieri vyzerá dobre, ale skutočnosť je iná a komplikovanejšia. To vždy. Možno neveríš tomu, že by to tvoji rodičia mohli niekedy pochopiť. Možno máš strach, že po coming oute ostaneš na svete sám a nikto o teba nebude stáť. V skutočnosti – a naše skúsenosti s coming outom mnohých ľudí z komunity – hovoria o tom, že aj keď sú medzi LGBT ľuďmi takí, ktorí nenašli oporu u rodičov či blízkych, ich život po coming oute nabral na sile. Spoznali nových ľudí v rovnakej situácii. Našli si nových priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť. Prestali so sebou niesť ťažké bremeno neustáleho utajovania a vymýšľania stratégií, ako to utajiť. Zistili, že im teraz nikto nemôže ublížiť tým, že ich prezradí. Našli si nové lásky a skutočné kvalitné vzťahy. Niektorí z nich majú svoje rodiny a deti.
A nezabudni: Coming outom aj ty pomôžeš zlepšiť situáciu v tejto krajine, lebo čím viac otvorených a slobodne žijúcich ľudí, tým väčšia šanca, že sa zmenia zákony a povedomie ľudí k lepšiemu.
Väčšina rodičov v našej spoločnosti predpokladá, že dieťa, ktoré sa im narodilo a ktoré vychovávajú, bude automaticky heterosexuálne. Hneď ako spozorujú na svojom dieťati nejaké „neobvyklé“ reakcie či správanie, predpokladajú, že dieťa bude „iné“ a snažia sa tomu všemožne zabrániť. Zakazujú mu napríklad hrať sa s určitými hračkami či skúšať rôzne oblečenie a roly. Začnú spochybňovať svoju výchovu a klásť si otázky, či urobili niekde chybu, ak sa im syn/dcéra vyoutuje ako gej či lesba. Lenže to, či vaše dieťa bude heterosexuálne alebo LGBT, neovplyvnia ani hračky ani vaše výchovné vzorce. Vaše dieťa sa ako LGBT narodí. Ak by výchovné vzorce a fakt, že vy dvaja ako rodičia ste heterosexuálni, ovplyvňovali sexualitu a identitu vášho dieťaťa, na svete by existovali len heterosexuálni ľudia. Doteraz sa nepreukázalo, že by na sexualitu mala vplyv výchova, rodinné či kultúrne prostredie: gejovia a lesby vyrastali v rôznych rodinách s rôznou výchovou a v rôznych kultúrnych prostrediach.
V minulosti sa homosexualitu pokúšali liečiť: využívala sa pritom hormonálna terapia, hypnóza, ale aj metódy ako elektrošoky. Výsledkom však nebola vyliečená homosexualita, ale psychické a fyzické zdravotné problémy ako priamy dôsledok týchto pokusov.
Je celkom pochopiteľné, že po informácii, že vaše dieťa je gej alebo lesba, nie ste nadšení. Máte obavy, že mu niekto ublíži alebo ho niekde napadne. Bojíte sa, čo si o tom pomyslí širšia rodina alebo vaši susedia. Predstavujete si, že budete mať vnukov a vaše deti budú viesť „normálny život“. Všade počúvate, že LGBT ľudia ohrozujú túto spoločnosť, tradičné rodiny a pod. Nie je jednoduché sa s týmto všetkým vyrovnať.
Ale nie sú to susedia či spoločnosť, ktorá pozná vášho syna či dcéru najlepšie. Ste to vy sami. Vy najlepšie viete, koho ste vychovali a čo všetko ste pre svoje dieťa spravili. To, že je gej alebo trans, ho nezmení, neurobí horším človekom a už vôbec nemusí ohroziť váš vzťah. Predstavte si, že by ste museli žiť život, v ktorom by ste niečo tajili. Každý deň by ste na to mysleli a každý deň by ste sa báli, že to niekto odhalí a vymýšľali by ste rôzne scenáre, ako to utajiť. Taký život žije vaše dieťa pred coming outom. Je to vyčerpávajúce a bolestné. Najviac sa pritom bojí povedať to vám. A na vás mu aj najviac záleží. Nebojte sa spýtať sa ho a pomôcť mu tým, že mu naznačíte, že sa vám môže zdôveriť. Aj keď sa vám nemusí pozdávať, že je LGBT, nakoniec to, že pri ňom budete stáť a poskytnete mu oporu, posilní váš súčasný vzťah aj vzťahy do budúcnosti.
V okolitých krajinách je možné, aby dvaja muži či dve ženy uzavreli partnerský zväzok (napr. v susednom Česku či Rakúsku – tu od 1. 1. 2019 manželstvo) a je čoraz častejšie, že tieto páry si zakladajú rodiny a vychovávajú deti. Mnohé páry na Slovensku tiež nečakali a uzavreli partnerský zväzok aspoň symbolicky, niektoré majú vlastné deti. Spoločnosť a jej nazeranie na LGBT páry sa mení postupne k lepšiemu a aj vy sami pozitívnym prístupom k svojim deťom môžete ukázať okoliu, že vaše deti nepredstavujú pre túto spoločnosť žiadne ohrozenie.
Vaše dieťa sa ako LGBT narodilo. Vy ste výchovou v tomto smere nič nepokazili, ani ste nemohli ovplyvniť. V čase, keď sa vám rozhodne o tom povedať, už s istotou vie, ako na tom je a preto mu nehovorte, že „je to len fáza, ktorá prejde“. Byť LGBT je niečo, ako keď vám príroda nadelila zelené oči, nedá sa na tom nič zmeniť.
Urýchli to proces coming outu u vášho dieťaťa a bude vám viac dôverovať. Vzájomná dôvera vám tak umožní si poradiť so všetkými prekážkami či mýtmi, ktoré v našej spoločnosti panujú okolo témy homosexuality.
Nechajte to na vaše deti, oni vám v tom rozhodne pomôžu, pokiaľ ide o to, ako to povedať ostatným ľuďom v rodine či susedom. Je to ich osobná vec, preto ich neoutujte proti ich vôli.
Veľa rodičov vie o svojich deťoch, že sú LGBT, ale nechcú sa spýtať. Niektorí preto, že si tento fakt nechcú pripustiť, iní preto, že im je to nepríjemné. Trpia však potom obe strany. Je lepšie sa svojich detí pýtať – samozrejme citlivo a s ubezpečením, že im budete oporou. Ak neviete ako na to, poraďte sa s našimi odborníkmi. Niekedy sa stáva, že ani po coming oute sa rodičia nechcú o tom ďalej rozprávať a tvária sa, že to neexistuje. Ticho však vašim deťom ubližuje viac než zvedavé otázky. Ak máte otázky, pýtajte sa, rozhovor často prelomí najväčšie strašiaky a mýty. Platí, že je lepšie zažiť si niekoľko vypätých a nepríjemných rozhovorov ako ticho, ktoré predlžuje vaše obavy a vaše deti ničí, lebo nevedia, ako na tom sú.
Na inšpiráciu: príbeh rodiny Martinčokových
Vaše deti nie sú exhibicionisti ani šíritelia chorôb. V médiách zobrazujú LGBT ľudí často ako cirkusové postavičky z pochodov či v súvislosti s nebezpečenstvom šírenia vírusu HIV. Je to však veľmi stereotypný a zúžený pohľad. Pride pochody nie sú obrazom toho, ako vaše deti žijú, ich cieľom je raz do roka upozorniť na prekážky, ktoré LGBT ľudia v živote zažívajú (napr. ten bratislavský navštevujú mnohé rodiny s deťmi a ľudia, ktorí nevystupujú v žiadnych čudesných oblekoch – to nakoniec platí o všetkých podobných pochodoch na celom svete). Vírus HIV ohrozuje všetkých ľudí, ktorí sa správajú rizikovo a nechránia sa. Pomenujte svojim deťom obavy a ubezpečte ich, že vám ide o ich zdravie a kvalitu života. To neznamená, že sa budete svojich detí pýtať na ich intímny život a na sex. Je ale normálne sa informovať, či vedia, ako sa chrániť a nevystaviť sa zdravotným a sociálnym rizikám.
